Starostlivosť v zariadeni
Ak nie je možné postarať sa o chorého človeka doma, či už z dôvodu ošetrovateľskej náročnosti, alebo z dôvodu nedostupnosti ošetrovateľských služieb, nastupuje ústavná starostlivosť v lôžkovom zariadení. Situácia na Slovensku je v tejto oblasti zložitá, nakoľko dlhodobá zdravotnícka starostlivosť nie je v súčasnosti zabezpečená.
Do úvahy prichádza niekoľko možností rôznych zariadení:
- Zariadenie pre seniorov - v tomto zariadení sa poskytuje starostlivosť osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, alebo poskytovanie starostlivosti v tomto zariadení potrebuje z iných vážnych dôvodov. Zariadenie pre seniorov sa pôvodne nazývalo domov dôchodcov. Tento typ zariadenia je teda určený pre klientov, ktorý už dovŕšili dôchodkový vek a zároveň ich zdravotný stav alebo sociálna situácia si vyžaduje sústavnú starostlivosť inej osoby, pretože pomoc prostredníctvom terénnych opatrovateliek do domácností by nestačila uspokojiť ich potreby.
- Zariadenie opatrovateľskej služby (ZOS) - v tomto zariadení sa poskytuje starostlivosť na určitý čas plnoletej fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, ak jej nemožno poskytnúť opatrovateľskú službu. Určitým časom sa myslí napr. obdobie počas dovolenky, obdobie doliečenia po prepustení z nemocnice, resp. počas využívania odľahčovacej služby. V zariadení opatrovateľskej služby sa poskytuje prechodná 24-hodinová starostlivosť v čase, keď si ju nemôžu zabezpečiť klienti sami, napríklad po návrate z nemocnice, v čase dovolenky rodinných príslušníkov a pod. Pobyt je poskytovaný teda na dobu určitú, spravidla do 3 mesiacov.
- Domov sociálnych služieb (DSS) poskytuje starostlivosť osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej V (podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z.), alebo fyzickej osobe, ktorá je nevidiaca alebo prakticky nevidiaca a jej stupeň je najmenej III podľa prílohy č. 3 cit. Zákona. Domov sociálnych služieb je zariadenie, v ktorom sa poskytuje starostlivosť klientovi, ktorý nemusí mať dôchodkový vek, ale jeho zdravotný stav si vyžaduje celodennú a sústavnú starostlivosť inej osoby.
- Špecializované zariadenie - tu sa poskytuje starostlivosť osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej osoby, jej stupeň odkázanosti je najmenej V. podľa prílohy č. 3 cit. zákona a má zdravotné postihnutie, ktorým je najmä Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba, pervazívna vývinová porucha, skleróza multiplex, schizofrénia, demencia rôzneho typu etiológie.
- Liečebňa (oddelenie) dlhodobo chorých poskytuje zdravotnú starostlivosť pacientom s komplikáciami prevažne viacerých chronických chorôb, ktorých základné diagnózy sú známe a stav nevyžaduje intenzívne vyšetrovanie a liečbu, ale vyžaduje každodennú lekársku vizitu, intenzívne ošetrovanie resp. rehabilitáciu a nácvik bežných denných činností. Liečebňa alebo oddelenie hospitalizuje pacientov vo veku 18 rokov a viac.
- Lôžkové hospice - ako samostatné zdravotnícke zariadenia určené na poskytovanie paliatívnej starostlivosti so sídlom v samostatnej budove. Paliatívnu starostlivosť poskytovanú hospicmi označujeme ako hospicovú starostlivosť.
Zoznam hospicov na Slovensku nájdete tu. - Oddelenia paliatívnej medicíny v nemocniciach a iných zdravotníckych zariadeniach. ako ich organizačná súčasť. Odporúčajú sa jednoposteľové izby s príslušenstvom pre pacientov, pri ktorých je možnosť ubytovania blízkej osoby. Pobyt pacienta s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúceho pacienta na oddelení sa riadi jeho potrebami. Prijatie na oddelenie sa dohovorí obvyklým spôsobom konzília medzi primármi jednotlivých oddelení, pričom dôraz sa kladie na neodkladnosť liečby bolesti a iných príznakov ochorenia alebo závažných psychosociálnych ťažkostí.
- Jednotky paliatívnej medicíny, zriaďované pri geriatrických, iných zdravotníckych a sociálnych zariadeniach, určené pre pacientov vyžadujúcich paliatívnu starostlivosť..
Ak je chorý umiestnený v nemocnici alebo v ústave, bežnú každodennú starostlivosť, hlavne naplnenie fyziologických potrieb (príjem potravy a tekutín, vyprázdňovanie, podávanie liekov, polohovanie, hygiena atď.), obstaráva personál daného zariadenia. Takáto starostlivosť je poskytovaná v nemocniciach, sociálnych zariadeniach a tiež v hospicoch, s rozdielom, že pobyt v nemocnici je bezplatný (hradený zdravotnou poisťovňou), zatiaľ čo na pobyt v hospici alebo v sociálnom zariadení si pacient dopláca. V nemocnici je taktiež zaistený prísun potrebných liekov a pomôcok na rozdiel od sociálnych zariadení, v prípade ktorých je potrebné sledovať zásoby liekov a ak dochádzajú rodina musí zaistiť predpísanie lekárom, vyzdvihnutie a doručenie liekov do zariadenia. Výrazným nedostatkom pri starostlivosti v nemocnici je nedostatok súkromia pre kontakt s blízkymi, cudzie prostredie, izolácia a často nedostatočný a neosobný prístup. Následkom je celkové zhoršovanie už aj tak zmeneného psychického stavu zomierajúceho pacienta a pocitu beznádeje. Zdravotnícki pracovníci zväčša nie sú schopní zastúpiť miesto najbližších a preto sú pravidelné návštevy rodiny a priateľov nesmierne dôležité.
Návštevy chorých
Vo väčšine nemocníc je možné navštevovať chorých denne dopoludnia, po dohode s personálom aj po vyhradenom čase. V hospicoch sú návštevy povolené 24 hodín denne a ubytovaný pacient má takisto možnosť prispôsobiť si izbu s lôžkom podľa svojich prianí a zvykov, aby mu čo najviac pripomínal domov (ozdobenie fotkami, obrázkami a pod.).
Ako často navštevovať chorého?
Tak často ako je to možné a ako to umožňujú pravidlá daného zariadenia. Dôležitá je aj situácia, možnosti a schopnosti opatrujúceho. Niekto príde na návštevu denne, hoci len na chvíľu, niekto príde raz-dvakrát do týždňa, ale vyhradí si hodinu aj viac, v kľude sa pri chorom posadí a pobudnú spolu. Ideálnou možnosťou je spoločná dohoda s ostatnými na termínoch návštev, aby nechodili všetci naraz, prípadne aby medzi návštevami boli chvíle na odpočinok. Návšteva môže byť pre chorého aj záťažou (aj keď vítanou) a potrebuje si oddýchnuť, aby mal aj z ďalšej návštevy čo najväčšie potešenie. Opäť je dôležitá aj komunikácia so samotným chorým. Nebojte sa ho opýtať, ako mu to najlepšie vyhovuje, povedzte mu úprimne svoje možnosti. Snažte sa sľúbiť len to, čo dokážete naplniť. Pre chorého je dôležité cítiť, že ste pri ňom naplno a pozorný.
Ako sa správať a čo robiť počas návštevy?
Ako strávite návštevy je len na vás. Tu je niekoľko príkladov:
- Spoločný čas môžete stráviť v tichosti, rozhovorom, alebo ak to počasie a stav chorého dovolia, vezmite ho na vozíku von.
- Môžete na chvíľu prevziať starostlivosť a chorého nakŕmiť, umyť, učesať, natrieť krémom, prezliecť a pod. Úkony vykonávajte v kľude, dôkladne a láskyplne. Nebojte sa pri tom rozprávať, usmievať sa.
- Zamyslite sa nad tým, čo viete, že mal chorý rád a čo mu spôsobovalo potešenie a v rámci možností a existujúcich obmedzení mu to skúste opätovne sprostredkovať. Môžete spolu počúvať hudbu, čítať mu, ak už nie je schopný, hrať spoločenské hry, alebo umožniť mu venovať sa koníčkom, ktoré mal.
- Prineste si fotografie, môžete rozprávať o vás, ďalších členoch rodiny, môžte nechať rozprávať jeho.
- Všetko zívisí od konkrétnej situácie, stavu chorého, ako aj jeho momentálneho psychického rozpoloženia. Nebojte sa komunikácie a pýtajte sa, čo by chcel robiť, ako tráviť spoločný čas. Hľadajte inšpiráciu vo svojom okolí a buďte kreatívny, snažte sa vymyslieť niečo, čo viete, že by ho určite potešilo. Práve z maličkostí a spoločne prežitých chvíľ môže chorý človek dlho čerpať silu aj po odlúčení zo svojho domáceho prostredia. Nehovoriac o tom, že spontánny úsmev a radosť, ktorú mu spôsobíte, bude aj pre vás vzácnou spomienkou.