Vopred vyslovené priania
Každý medicínsky zákrok je zásah do telesnej integrity pacienta a môže byť vykonaný iba so súhlasom pacienta, ktorý bol vopred poučený o charaktere a rizikách poskytnutia alebo odmietnutia zdravotnej starostlivosti (pozri Informovaný súhlas – starostlivosť v zariadení). Vnútroštátna právna úprava neupravuje bližšie podmienky prípadného odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti pacientom ani postup lekárov v taktom prípade. Na Slovensku sa preto prihliada na článok 9 v Dohovore o ľudských právach a biomedicíne, ktorý upravuje takzvané predchádzajúce prianie pacienta a má v zmysle Ústavy SR prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
„U pacienta, ktorý nie je v čase zákroku v takomto stave, že môže vyjadriť svoje prianie, treba prihliadať na prianie, ktoré vyslovil s vykonaním zákroku skôr."
Na to, aby mohlo byť prianie pacienta považované za platné, musí spĺňať určité kritériá, ktoré právny poriadok ustanovuje ako podmienky platnosti právnych úkonov. Realizácia tohto práva je však veľmi problematická, keďže prináša závažné etické a právne problémy, keďže vzniká otázka, či je lekár viazaný prípadným nesúhlasom pacienta s medicínskym zákrokom v situácií, keď by práve vykonaním tohto medicínskeho zákroku zachránil pacientov život. V prípade, že by lekár rešpektoval predchádzajúce prianie pacienta a neposkytol by pacientovi potrebnú pomoc, mohol by byť trestne stíhaný za trestný čin neposkytnutia pomoci v zmysle § 177 ods. 2 Trestného zákona.
V opačnom prípade, ak by lekár nerešpektoval predchádzajúce prianie pacienta a vykonal by medicínsky zákrok, vystavil by sa riziku v problematike uplatňovania nárokov pacienta z titulu zásahu do jeho osobnostných práv. Dohovor poskytuje vysvetľujúcu správu, ktorá objasňuje skutočnosť, že vopred vyslovené priania sa nemajú akceptovať za každých okolností. Rozhodnutie neposkytnúť pacientovi akútnu starostlivosť musí byť odborne odôvodnené a v súlade so súčasnými poznatkami lekárskej vedy.