Dekubity
Starostlivosť o ťažko chorého alebo zomierajúceho pacienta vyžaduje dobré znalosti v oblasti starostlivosti o chorého. Najlepším riešením je využívať pomoc alebo aspoň priebežnú kontrolu a rady odborného zdravotníckeho personálu – sestier z Agentúry Domácej Ošetrovateľskej Starostlivosti (ADOS).
Pri ležiacom pacientovi je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť aj starostlivosti o kožu, keďže u ležiacich a najmä inkontinentných pacientov je vznik dekubitov jednou z najčastejších a najnebezpečnejších komplikácií zdravotného stavu. Vytvorený dekubitus priamo ohrozuje pacienta na živote, pretože so sebou prináša i vysoké riziko infekcie, obzvlášť u hlbokých dekubitov. U pacientov pripútaných na lôžko je preto potrebné dbať na pravidelné zmeny polôh, aby sa zabránilo, prípadne čo najviac oddialilo vzniku tlakových vredov- dekubitov. Hovoríme o tzv. polohovaní
Ďalším problémom je veľmi časté zamenenie dekubitov s plienkovým zápalom kože, kde je zvlášť pri počiatočných štádiách, odlišný postup ošetrenia.
Polohovanie ako jedna z metód prevencie dekubitov
Základom prevencie pre vznik dekubitov je vždy vhodný antidekubitný matrac a polohovanie Polohovanie je metóda, pri ktorej sa telo, alebo jeho časť, ukladá do presne stanovenej polohy, na potrebne dlhú dobu. Jeho cieľom nie je len prevencia dekubitov, ale snažíme sa čo najviac pôsobiť preventívne alebo terapeuticky na zdravotný stav pacienta.
Polohovaním môžeme do značnej miery ovplyvniť respiračnú (dychovú) výkonnosť a vznik pneumónie (zápalu pľúc), vznik kontraktúr (skrátenie šliach a porucha ich funkcie), zlepšiť miestne prekrvenie a udržať pohyblivosť chrbtice. Stabilizácia ležiaceho vo vhodnej polohe má nemalý vplyv aj na obmedzenie rizika poškodenia periférnych nervov a zlepšenie pozornosti.
Zdravý človek zaujíma a mení polohy aktívne podľa aktuálnej potreby. U nepohyblivých pacientov toto nie je možné a je nutné pravidelne meniť nastavenie polôh za pomoci polohovacích pomôcok.
Pri zmenách polohy sa riadime nasledujúcimi pravidlami, ktoré je potrebné dodržať pre minimalizáciu rizika a poranenia nie len pacienta, ale aj tých, ktorí sa o neho starajú.
Pri vážnych stavoch meníme polohu chorého každé dve hodiny v priebehu dňa, v noci interval predlžujeme na 3-4 hodiny. Vždy by sme sa mali riadiť aktuálnym stavom chorého a akceptovať jeho biorytmus, prípadne úľavovú polohu u chorých v posledných štádiách ochorenia (podľa: Kocikova,K.,et al. Základy fyzioterapie, Osveta Martin 2013, ISBN 978-80-8063-389-9).
Pri zmene polohy sa snažíme o prirodzené, fyziologické postavenie kĺbov (pri polohe s pokrčenými končatinami dochádza veľmi rýchlo ku skráteniu šliach), v miestach kde sa dotýkajú kožné plochy a kĺby, je vždy nutné vypodloženie. Taktiež sa snažíme vypodložiť rizikové miesta na vznik dekubitov vhodnými pomôckami a zmierniť pôsobenie tlaku. Striedame polohy na boku, chrbte a druhom boku. Veľkou výhodou je, keď ležiaci zvládne aspoň chvíľu každý deň ležať na bruchu. Taktiež využívame medzi polohy, kedy u pacienta ležiaceho na boku meníme uhol náklonu a tým aj zaťaženie.
Pri manipulácií s ležiacim pacientom je nutné myslieť na to, aby nevhodnou manipuláciou nedošlo k vytvoreniu rany, pretože dekubity nevznikajú iba vplyvom tlaku, ale i vplyvom trenia, prílišnej vlhkosti kože a najnebezpečnejšie sú takzvané „strižné sily". Strižné sily vznikajú pri prilepení vrchnej časti kože k podložke a posunu ich hlbších častí. Najčastejšie pri vysokom sede v lôžku, kedy pacient nemá podopreté dolné končatiny a postupne sa zošmykne dole. Ku strižným ranám dochádza veľmi často aj pri nevhodnej manipulácií s pacientom.
Je veľmi dôležité, aby sme mali k dispozícií vhodné lôžko. Nie je možné dobre a bezpečne manipulovať s pacientom na lôžku, ktoré je nízke a je umiestnené pri stene. V prípade, že nemáme k dispozícií podložku , ktorá nám bezpečnú manipuláciu s ležiacim na lôžku výrazne zjednoduší, môžeme si tiež pomôcť voľne položenou plachtou pod ležiacim, ktorá slúži na jeho posúvanie a otáčanie. Odbornú manipuláciu s ležiacim by nám mal ukázať odborný personál. Pacienta nikdy neposúvame po podložke alebo plachte, ale priamo s ňou.
Polohu pacienta stabilizujeme vhodnými polohovacími pomôckami. Medzi tie, ktoré by sme nemali používať patria pomôcky kruhového a kolesového tvaru, ktoré na rizikové miesto naopak vytvárajú cirkulárny tlak a zhoršujú prekrvenie. Aj keď zaobstaranie špeciálnych pomôcok pre polohovanie je niekedy finančne náročné, ale je to jedno rázová investícia a prínos pre pacienta a uľahčenie práce ošetrujúcim je zásadný.
K dispozícií sú gélové pomôcky, pri ktorých musíme brať do úvahy, že gél pôsobí obmedzene na rozloženie tlaku, pretože si zachováva svoj pôvodný tvar a tlačí späť proti telu. Ďalšími veľmi používanými pomôckami sú rôzne penové podložky. Tie ale poskytujú iba obmedzenú podporu, pretože majú tendenciu vracať sa späť do pôvodnej polohy (hovoríme o takzvaných penových podložkách).
Ďalšími sú rôzne vankúše, ktoré však veľmi jednoducho menia svoj tvar a preto poskytujú len veľmi obmedzenú oporu. Medzi najnovšie polohovacie pomôcky na našom trhu patria nepamäťové podložky , ktoré plne rešpektujú nami namodelovaný tvar a bezpečne stabilizujú polohu pacienta.
Zaistením optimálneho polohovania nie len výrazne oddialime, prípadne úplne zabránime vzniku dekubitov, ale zároveň udržíme čo najďalej aj možnosť bezbolestného pohybu a rozvoju zdravotných komplikácií.
Vždy ale musíme vedieť, že pri takejto devastácií organizmu závažným ochorením, prípadne starobou, nedokážeme sa nežiaducim komplikáciám ako sú dekubity úplne vyhnúť, ale je možné výskyt oddialiť a zmierniť rozsah poškodenia.
Ďalšie preventívne opatrenia pre poškodenie kože a vzniku dekubitov
Základom prevencie poškodenia kože je dostatočná hygiena a udržanie jej optimálnej hydratácie (zavodnenia). Je potreba si uvedomiť, že nestačí pokožku udržiavať čistú, ale musíme jej dodávať potrebné živiny, aby dokázala odolávať poškodeniu.
Po vykonaní základnej hygieny je potrebné šetrným spôsobom použiť hydratačný krém, alebo mlieko. Prípravky by mali byť s vysokým obsahom vody bez parfémov tak, aby sme zabránili prípadnému podráždeniu kože. Použitie vazelíny a prípravkov so silným mastným základom nie je vhodné, pretože vytvárajú na pokožke bariéru, ktorá znemožňuje dýchanie kože a zanáša póry. Pri aplikácií hydratačných prostriedkov v žiadnom prípade kožu nemasírujeme, obzvlášť v miestach rizikových pre vznik dekubitov. Masáž zvyšuje teplotu a prekrvenie tkanív, ktoré sú následne potom menej odolné voči tlaku a vzniku dekubitov.
Dôležitým podporným faktorom znižujúcim tieto riziká je udržanie dostatočného príjmu živín a tekutín- viac článok o výžive -podpora čo najväčšej možnej mobility- pohyblivosti chorého, (pri vstávaní, chôdzi, vysadení sa stoličku a pri zmenách polohy).
Pomôcky pri prevencii poškodenia kože a vzniku dekubitov
Riziko vzniku dekubitu môžeme znížiť aj použitím preventívneho krytia na kritických miestach vzniku. Je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť výberu vhodných materiálov. Optimálne zvolené krytie musí eliminovať tlak, trenie, strižné sily a udržať optimálnu mikroklímu. Musí tiež odpovedať anatomickej oblasti a byť pre pacienta príjemné a bezpečné. Jeho výmena, prípadne opakované nalepenie nesmie poškodzovať pacientovu kožu.
Informácie o možnostiach preventívneho krytia nájdete na:
http://www.molnlycke.cz/nase-reseni/prevence-a-lecba-dekubitu/
Dekubitus alebo plienková dermatitída
Počiatočné štádiá vzniku dekubitov bývajú veľmi často zamieňané za poškodenia kože vlhkom pri plienkovej dermatitíde (zápal kože).
Pre rýchlu identifikáciu, či ide o plienkovú dermatitídu alebo dekubitus sa odporúča zatlačiť prstom na začervenané miesto. Ak koža popri stlačení, v bode tlaku zbledne, bol tlaku vyzerá ako odtlačok s neostrými okrajmi, pravdepodobne ide o plienkovú dermatitídu. Vtedy je nutné kožu zbaviť prebytočnej vlhkosti, to znamená vetrať, prípadne použiť krém s obsahom zinku s maximálnou koncentráciou 10% v ultratenkej vrstve (musí byť vidieť pôvodná farba pokožky). Ak sa objavia pupienky, ale pľuzgiere, je nutná návšteva kožného lekára z dôvodu bakteriálnej alebo kvasinkovej infekcie.
V prípade, že je priebeh iný, pravdepodobne ide o začínajúci dekubitus.
Semafór
Aj pri dodržaní všetkých zásad ošetrovania chorých, nie je možné sa vždy dekubitom vyhnúť, vo chvíli keď je organizmus už celkom vyčerpaný, tak dekubity vznikajú pri najlepšej starostlivosti. V priloženom dokumente nájdete jednoduchý spôsob rozhodovanie ako ďalej, podľa stupňa ohrozenia.
Podrobnejšie informácie: